.RU

2. Teoretické východiská - Obsah




2. Teoretické východiská


Jedným z možných foriem uchopenia externého pôsobenia EÚ je optikou liberálnej paradigmy, ktorá nenazerá na štát ako jediného aktéra svetovej politiky, ale operuje aj s aktérmi na nadnárodnej, či transnacionálnej rovine, čím vytvára protiváhu tradičnému realistickému poňatiu hard power ako nástroja presadzovania záujmov v medzinárodnom prostredí. Podľa Laïdiho je „aktér opierajúci sa o tvrdú moc schopný využiť nielen silu, ale tiež nátlak, pričom mäkkú moc predstavuje aktér schopný presvedčiť ostatných aktérov, aby prijali jeho vlastné preferencie. Kým tvrdá moc vyvoláva strach, mäkká využíva príťažlivosť.“9 Práca vychádza práve z koncepcie soft power10, ktorá má relevanciu predovšetkým so zreteľom na región, ktorého skúmanie je jej cieľom, v zmysle európskeho uplatňovania normatívne pôsobenie vo východnej Európe bez využitia nástrojov tvrdej moci.

2.1 Normatívna teória


Súčasťou liberálno-idealistického prístupu medzinárodných vzťahov je podľa Hyde-Pricea11 normatívna dimenzia zahraničnej politiky Únie. S tlakom Spoločenstva na snahu presadiť sa aj za vlastnými hranicami dochádza v 70. rokoch k rozvoju týchto teoretických predpokladov. Podľa Françoisa Duchêna bol momentálny stav dôsledkom ústupu tradičnej vojenskej mocnosti v prospech progresívnej civilnej mocnosti v kontexte ovplyvnenia medzinárodných vzťahov.12 V uplynulých dvoch dekádach sa Duchênov koncept dostal do pozornosti debát o medzinárodnej úlohe EÚ,13 a to predovšetkým v kontexte konca studenej vojny, čím došlo k odstráneniu primárnych prekážok k rozvoju Európskej únie ako civilnej mocnosti.14 Súčasťou Ducheneovho poňatia bola aj normatívna sila Európskeho spoločenstva ako idée force, s počiatkom vo viere v „otcov zakladateľov“ a postupným šírením hodnôt prihlásením sa k širokému spektru politických preferencií.15

Myšlienka normatívnej mocnosti v sfére medzinárodných vzťahov však v tom čase nebola novým konceptom. V roku 1939 E.H. Carr nasledoval rozdelenie B. Russella na ekonomickú moc, politickú moc a moc nad názormi.16 Prvky normatívnosti môžeme následne objaviť aj v kritickej perspektíve Johana Galtunga, ktorý tvrdí, že „ideologická moc je moc ideí“17 a zároveň pripomína, že ideologická mocnosť je vplyvná, pretože jej aktér dokáže prostredníctvom myšlienok a kultúry formovať vôľu druhých aktérov.18

Vývoj medzinárodných vzťahov, predovšetkým v 90. rokoch, teda viedol Európsku úniu od konceptu vojenskej i civilnej mocnosti k tomu, aby sa v svetovej spoločnosti stala mocnosťou normatívnou19. Počas svojho pôsobenia vydala série deklarácii, zmlúv, politík či podmienok, ktoré postupne formovali a rozširovali jej normatívne základy. V reakcii na tieto skutočnosti vytvoril Ian Manners teóriu normatívnej mocnosti, na základe ktorej má EÚ schopnosť formovať normy v medzinárodnom prostredí na svoj obraz, prostredníctvom vyvíjania vplyvu na ostatných aktérov.20 Podľa neho21 bola jedným zo základných problémov debaty založenej na spore civilnej a vojenskej mocnosti, nezdravá koncentrácia na skutočnosť do akej miery je EÚ štátom, preto sa predmetom jeho skúmania stalo pôsobenie Únie v globálnom kontexte prizmou normatívneho pôsobenia, odlišného od tradičných teórii, ktoré dominovali svetovej politike.22 Vychádzal z presvedčenia, že Európska únia nereprezentuje civilnú mocnosť medzivládneho charakteru využívajúcu ekonomické nástroje a medzinárodnú diplomaciu, ani vojenskú mocnosť nadnárodného charakteru, ale normatívnu ideovú mocnosť založenú na spoločných princípoch23. Je to práve NPE, ktorá nám v kontexte jednodimenzionálnej24 debaty o medzinárodnej úlohe Únie umožňuje pridať nový rozmer, v rámci ktorého je EÚ, zahrňujúc intergovernmentálny i supranacionálny spôsob rozhodovania, jedinečným príkladom vzájomného prepojenia oboch atribútov.25 Zároveň identifikuje 5 základných noriem, ktorým odpovedá systém európskeho práva a politík, acquis communautaire acquis politique: mier, sloboda, demokracia, právny štát a rešpekt k ľudským právam. Okrem nich rozlišuje štyri menšie normy vychádzajúce z ustanovení a praxe EÚ: sociálny pokrok, boj proti diskriminácii, udržateľný rozvoj, dobrá verejná správa.

Predkladaná práca vychádza z predpokladu, že koncept normatívnej mocnosti by mal byť aplikovaný na konkrétne príklady. Väčšina akademických štúdii sa totiž zameriava priamo na špecifický kontext medzinárodných vzťahov a Mannersovu teóriu skúma ako jeho súčasť. Avšak v prípade, že tento postup nie je podložený teoretickým rámcom hodnotenia, môže byť evaulácia efektívnosti pôsobenia EÚ subjektívna. K tomu aby sa vyhla podobnému metodologickému problému, sa autorka opiera o Nathalie Tocci26, ktorá sa zameriava na ciele i prostriedky akými je normy možné presadzovať. Normatívne ciele sú tie, „ktorých cieľom je vytvárať prostredie jeho regulovaním, prostredníctvom medzinárodných režimov, organizácii a práva.“ Definícia je ďalej špecifikovaná Wolfersom, ktorý za normatívnu silu považuje aktéra, ktorý využíva prostriedky, ktoré „nie sú využívané k obrane alebo zvýšeniu majetku na úkor druhých, ale namiesto toho má za cieľ vytvárať podmienky nad rámec svojich národných hraníc.“27 Na základe predložených definícii zodpovedajú normatívne prostriedky nástrojom, ktoré sa nachádzajú v medziach zákona28 t.j. zodpovedajú vnútorným právnym štandardom demokracie, transparentnosti a rešpektujú medzinárodné právo29, čím dochádza k zaisteniu objektivity a legitimity týchto cieľov vychádzajúcich z všeobecných pravidiel odsúhlasených väčšinou medzinárodných aktérov.

Predstavené definície normatívneho aktéra sa snažia vymaniť z teoretického rámca a posunúť diskusiu o normatívnosti do systematického kontextu európskej zahraničnej politiky. Napriek tomu, že nedostatočne profilujú pôsobenie európskej vonkajšej politiky, navzájom sa pre potreby štúdie dopĺňajú.
2010-07-19 18:44 Читать похожую статью
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • © Помощь студентам
    Образовательные документы для студентов.